Medveď biely (Thalarctos maritimus) je najsevernejšie žijúce zviera. Žije v severných polárnych oblastiach najmä v Grónsku a na pobreží Severnej Ameriky a Severnej Ázie. V lete sa však môže zatúlať až do tundry a živí sa tam bobuľami a drobnými hlodavcami. Jeho hlavnou potravou sú však tulene. Aj niekoľkokrát denne putuje za nimi niekoľko desiatok kilometrov. V blízkosti pobrežia vyhľadáva zdochliny. Má výborný čuch a veľrybiu zdochlinu dokáže zacítiť až na vzdialenosť päťdesiat kilometrov. Má vynikajúce plavecké schopnosti a dosť často sa ponára pod hladinu až do hĺbky dva metre. Srsť má dlhú, mastnú a pre vodu tým pádom nepriepustnú a kryje aj spodnú stranu chodidiel. Chráni tak kožu pred stykom so zamrznutým ľadom a dodáva pri chodzi medveďovi istotu po klzkom ľadovom povrchu.
Medveď biely spolu s medveďom kodiakom patrí medzi najväčšie suchozemské šelmy. Má úctihodné telesné rozmery. Výšku má v lopatkách 1,5 metra, dĺžku 2,5 metra a váži až 500 kilogramov. Výška vzpriameného medveďa bieleho môže byť až 3,3 metra. Na jar a začiatkom leta loví malé tulenie mláďatá. Vyžiera z nich len podkožnú vrstvu tuku. Brezivé medvedice v okolí Hudsonovho zálivu prežívajú počas ôsmych mesiacov len vďaka nahromadenému tuku. Začiatkom leta ostávajú však už len na brehu kôli topiacemu sa ľadu a ony sa nedokážu potenkom ľade či vode presúvať tak ľahko.
Potom sa po súši presunú stovky kilometrov na miesto, kde aj rodia. Postavia si v snehu brloh, prežijú krutú artickú zimua porodia jedno alebo dve mláďatká o váhe približne jedného kilogramu. Vo svojom brlohu ich dokážu svojím mliekom vykŕmiť až na váhu desiatich až dvanástich kilogramov. Produkujú zo všetkých druhov medveďov najtučnejšie mlieko s obsahom tuku až 50 percent, mlieko má preto viac tuku ako smotana. Následne po vykŕmení sa spolu vydajú na niekoľkostokilometrový pochod naspäť do svojích lovíšť na zamrznutý Hudsonov záliv.